Interpret:

Dežo Ursiny

Album:

Modrý vrch

Budím sa nad ránom,
po tme mi vystupuje do očí vlnenie,
kreslí sa vo mne,
stúpa a narastá,
ticho ma unáša na modré úpätie.
Na stole predo mnou leží ostrý obrázok.
Obrázok z čias, keď padal belasý sneh.
Kráčam v ňom do kopca
tak len celkom naľahko,
podo mnou leskne sa blednúca záplava striech.


Ľahké kroky
už cítia breh.
V našich stopách
sa roztápa sneh -
už nič viac nepadá.
Trávnaté vône letia hore
strmšie ako svah.
Na vrchol vlny s nami stúpa
náš nočný pot a denný dych.
Naše kroky už cítia breh.
V ľahkých stopách
sa roztápa sneh
na vrchole vlny.


Diaľnice zaplavuje svišťanie,
vlaky plné lesklých nákladov režú rozospatý deň.
Cítim, ako sa voda chveje v priezračných nádržiach,
som plný odleskov
a chvenia koľajníc. Bez dychu
beží po asfalte môj rastúci tieň.
Na križovatkách kmitá svetelné znamenie.
A rachot sa blíži -
sklo sa triešti, oceľ preniká vzduch -
mokrý deň sa vylupuje z dažďa dokorán.
Tak prestúp,
prestúp v mori mokrých tvárí,
rýchlo prestúp k mokrým stopám
zrodeným do rýchlosti zovšetkých mokrých strán.
Cesty tečú ďalej samé -
dávam bodku za vodu, ale vlna stúpa ďalej.
Až tam, kde v diaľke pláva modrý vrch.


Vraciam sa po schodoch, morký a ustatý,
izba ma prijíma plného záchvevov, ktoré
rozvíril deň:
Nad mojou hlavou,
v hlbokom spánku, mi povieva
ako jediný list, čo má kalendár,
ľahučko povieva
môj modrý tieň.


Ľahké kroky
už cítia breh.
V našich stopách
sa roztápa sneh -
už nič viac nepadá.
Trávnaté vône letia hore
strmšie ako svah.
Na vrchol vlny s nami stúpa
náš nočný pot a denný dych.
Naše kroky
už cítia breh.
V ľahkých stopách
sa roztápa sneh
na vrchole vlny.


Budím sa do rána,
vo svetle ma reže do očí vlnenie,
kreslí sa vo mne,
stúpa a narastá,
ticho ma unáša na prudký svah.
Na ceste pred nami
sú stopy neznámych zvierat
a vtákov, čo neuzrieš kým celkom nezmizne posledný sneh.
Kráčame do kopca
tak, len celkom naľahko -
ľahko stúpame
na modrý vrch,
na strmý breh.