Dežo Ursiny
scénárista, režisér, zpěvák, skladatel, hudebník, textař, kytarista, dramaturg, tvůrce filmové hudby
- Narození:
- 4. října 1947
- Věk:
- 76 let
Upravit profil
Dezider Ursiny byl slovenský hudebník, kytarista, skladatel, zpěvák, textař, tvůrce filmové hudby, dramaturg, režisér, autor a scenárista. Narodil se 4. října 1947 v Bratislavě. Svoji první kytaru dostal jako jedenáctiletý a v době svého studia...
Píseň: Na ceste domov
- Interpret:
- Dežo Ursiny
- Album:
- Na ceste domov
Na okraji rozblikávajúceho sa sídliska, ktoré bežiacími pásmi večrných ciest, popamäti a monotónne nasáva späť svojich s dňom dotlievajúcich, uponáhľaných a domovachtivých ľudí, na ceste domov, uprostred kvílivej zákruty s ľahkým mrazením cítim, ako sa tenučným kovovým nechtom zarýva do mňa presne predpovedané a takmer úplné zatmenie Mesiaca. Sadza v nás spieva. Spoluúčasť sa nestráca. Ó, luna, bledomodré blúznenie sa nekoná. Premietame sa celí na nahé plátno tvojho prízračného kina. Ten chvejúci sa chumáč špiny, spočívajúci ako úzkostlivý púder na tvojej napnutej a necitlivej koži, je náš tieň. Tieňový box v hlave. Gong. Farbí ťa protiúder. Náš tieň sa vrhá na Mesiac - aj s tenkým tieňom dychu, ktorý mi krdlo zviera, aj s tieňom psa, ktorý práve zbesnel v meste plnom benzínových výparov a teraz slepo trieli von do nejestvujúceho lesa, v mechanických zuboch drviac syntetickú kosť, aj s postupujúcim hluchým tieňom noci, gumujúcim v nás detskú kresbu, ktorej trilkujúce tvory a tvary sa s ranným svetlom bez zmeny nemôžu vrátiť na svoje miesto do vymysleného lesa, aj s tieňom dnešnej nezmyselnej dymovej hádky, v ktorej sme si navzájom upreli jasné oči, kráse pehu a pravde nos, aj s tieňom každého zvíreného zrnka prachu v nás, aj s tieňom bližšie neidentifikovateľného výbuchu, aj s najhlbším vlastným tieňom, ktorý nás páli v tuho zatvorenej dlani, aj s beztvarým letmým tieňom na stene, pred ktorým si deti vždy znova skrývajú hlavu pod vankúš, s pomalým tieňom mojej ruky, sunúcim sa ako myslený dotyk spiacej milovanej hlavy, ktorá sa nepokojne obracia, lebo aj v napätom spoločnom prerušovanom spánku bez snov vie spolu s deťmi, koľko ťažkej bielej práce nás denne stojí úsilie nebyť zlí. Ó, temný protijazdec. Tvoj protináraz nám nahé tváre čiernym fotobleskom osvetlil. Na okraji rozblikávajúceho sídliska, ktoré bežiacimi pásmi večerných ciest popamäti a monotónne nasáva späť svojich s dňom dotlievajúcich, uponáhľaných a domovachtivých ľudí, na ceste domov, uprostred kvílivej zákruty s ľahkým nrazením cítim, ako sa tenučkým kovovým nechtom zarýva do mňa presne predpovedané a takmer úplné zatmenie Mesiaca. Sadza v nás spieva. Spoluúčasť sa nestráca.