Interpret:

Dežo Ursiny

Album:

Pevnina detstva

V mojej hlbokej noci
rieka stojí.
Voda je nehybná-
nedostupné dná.
Meraví vtáci visia
nad nehybnou vodou.
Nijaký signál
neprichádza
z nehybnej lode.
Ani svetielko z lode,
na ktorej som priplával.
Tam vzadu na palube
nehybne
spočívajú v tme:
môj kompas,môj meč,môj štít
aj všetko čo som prežil.
Všade predo mnou sa v tme ukrýva breh.
V pätách cítim ako tuhne beh.


Stojím na novom brehu uprostred starej noci
Pretože nedúfam,
pretože nedúfam že vietor,
pretože vánok,pretože úzky dym čo ma viedol
sa stratil.
Nahý a nepokojný stojím na novom brehu,
uprostred starej noci
uprostred noci
Ako uprostred tvojich dlhých,
temných vlasov.
Pretože nedúfam že ťa uvidím.
Pretože vánok pretože úzky dym.
Pretože dieťa zviera prázdnu loptu pred sebou.
Akoby pochádzalo samo zo seba.


Dážď,nahý dážď
Kvapka za kvapkou,
vyklíč už suchou tmou
narastaj šumením,
nestály živý strom.
V ľahúčkom hrmení rodíš sa zo seba
trváš až za obzor
zaplav mi tvár.


Do vlastných myšlienok
nevidím,
som len signál z noci.
Ostrý dym.
Môj tieň
sa na ceste meravo lomí.
Všetci sú meraví,
chodci aj stromy.


Všetci mnou prešli.
A zostávajú vo mne.
Noční chodci, nočné stromy,
všetci tí,čo blúdia stratení
vo vlastných tieňoch,
tieňoch čo klenú nocou
bezbrehý, úzky, nedozierny most.


Stojím na vzdušnom moste uprostred hlbokej noci.
Vlak bez konca sa rúti temnotou mojich očí
a vrhá temné tiene
temných okien
na temné chvenie
temných bezbrehých mostov.
Okno za oknom
a za každou tmou TY.


Do vlastných myšlienok nevidím.
Som len sígnál z noci.
Úzky dym
Ostrým tichom odpovedá noc.
Tvoje svetlo nejde na pomoc.


Stojím na krehkom moste uprostred hlbokej noci.


Dážd,nahý dážď
Kvapka za kvapkou,
príď stále suchou tmou,
noc v tebe dorastá
a zreje svetlý plod.
V ľahučkom hrmení rodí sa zo seba trvá až za obzor
Zaplav mi tvár.


Kde?
V akých uliciach ťa hľadám?
Akým neznámym prázdnym mestom bežím za tebou?
Z akých zrkadlových hovorní ťa volám?
Keď sluchadlá mi prinášajú ako odpoveď
len rinkot úsvitu,
na veľkých prázdnych sklách
spomienok.


Jasná krv temno búši o spánky.
Prudký je dych a strmo tepe
pach zeme rozmrazenej
pri korienkoch trávy.
Na vrchole so strmou nehou
mi vykračujú v ústrety
vlasy rozviate a boky pevné
v jarných temnotách.


V pomalom svitaní sa hýbu stromy.
Lesklá a zvlnená špliecha hladina.
Krikľaví vtáci letia
nad sčerenou vodou
Loď sa hojdá v jasnejúcom prúde.
S vlnami precitá tá loď,
na ktorej poplávam.
Tam vpredu na palube
spočívajú v silnejúcom svetle:
môj kompas,môj meč,môj štít aj všetko čo mám prežiť.
Všade predo mnou z tmy vystupuje beh.
V pätách cítim ako tuhne breh.
Stojím na novom brehu na konci dlhej noci
Nahý a nepokojný.
pretože vánok,
pretože chvenie,
pretože vietor,pretože úzky dym čo ma vedie
už stúpa.


Tam kdesi v diaľke sa ranným
vzduchom hýbu
tvoje dlhé jasné vlasy,tvoje plavé vlasy...
tvoje vlasy plavé ako dym.
...slnko už vzplanie.