Interpret:

Dežo Ursiny

Album:

Bez počasia

Zatvoril som biele dvere do kúpeľne.
Pomalá voda mi steká po predlaktiach.
Sklonený hlboko nad prázdnym bielym umývadlom
načúvam hlasu, tenkému hlasu,
ktorý si v hlave z cesty prinášam.


Cestoval som dnes skoro ráno bielym autobusom,
na diaľnici bola ešte tma.
Zadriemal som. Prebudil ma cudzí tenký detský hlások
na sedadle tesne blízko mňa.
Za vlasy ma ťahal, žvatlal:
"Tato, tato. Kde si? Aha, pozri, to som ja".
Pradávna voda mi steká po predlaktiach.
Hlboko sklonený som zrazu sám veslár na osemveslici ,
z celých síl veslujem proti všetkej vode ciest,
proti slanej vode, ktorá na nás zabúda.
Môj otec. Otec, vidím ťa pred sebou,
ako schádzaš po zbúraných schodoch,
ako predbiehaš blesky a hrmenie
a predieraš sa dažďom cez celú krajinu,
len aby si prišiel včas a zobral ma do svojich rúk.
Vidím ťa - vo dverách dokorán
stojíš so živým motýľkom, v slamenom klobúku.
A hlboký úsmev, môj vlastný úsmev
kamennou tvárou ti skoro presvitá.
Si ako Frigo z mojich prvých nemých filmov.
Ako Frigo z mojich prvých nemých filmov -
veselá voda ti steká po predlaktiach.
Sme na jednej lodi. Za tvojím chrbátom
sa z plných síl opieram do vesla.
Za mojím chrbátom vesluje s nami ďalej tenký detský hlas.
Ako Frigo z mojich prvých nemých filmov.
Tento film je bez konca,
údery našich vesiel nepreruší svetlo ani tma.
Ako Frigo z mojich prvých nemých filmov.
Nehybnou tvárou sa dnes vo mne usmievaš.