Dežo Ursiny
scénárista, režisér, zpěvák, skladatel, hudebník, textař, kytarista, dramaturg, tvůrce filmové hudby
- Narození:
- 4. října 1947
- Věk:
- 77 let
Upravit profil
Dezider Ursiny byl slovenský hudebník, kytarista, skladatel, zpěvák, textař, tvůrce filmové hudby, dramaturg, režisér, autor a scenárista. Narodil se 4. října 1947 v Bratislavě. Svoji první kytaru dostal jako jedenáctiletý a v době svého studia...
Píseň: Stav vecí
- Interpret:
- Dežo Ursiny
- Album:
- Zelená
Na jar, skryté v novej nočnej tráve, potichu klíčia staré jedovaté rastliny, jedy sa miesia v kvete, do krivých zrkadiel sa rozlievajú naftou prefarbené mláky, mláky, mláky, mláky, mláky, mláky - a odrážajú nás tu takých, akí sme boli začiatkom ostrej zimy: s úsmevom nahryznutým, s rukami skrytými za chrbtom, s nerozhodným pokyvovaním hlavy, s pohľadmi napoly prázdnymi, napoly prítomnými a uhýbajúcimi tak ohybne a klzko, že tam, kam padnú, mihne sa trávou milý malý had. Syčí, keď mlčím. Nevie ísť priamo a nedokáže stáť. Tak nemlč. Vykroč už zo seba, škrupina okolo teba praská. Z čela ti mizne ostrá zimná vráska. Na jar je klietka celkom prázdna, zmizol dravec aj človek, ktorý ho celú zimu kŕmil vlastnými dobrotami, svojimi driemotami, svojou žravosťou a svojím strachom, márne maskovaným farbou khaki, khaki, khaki, khaki, khaki, khaki. Zmizli v sebe a zanechali nás tu takých, akí sme boli uprostred ostrej zimy: s vlastnými krokmi prechádzajúcimi do nekonečna po zamknutých prázdnych komnatách, halách, pohyblivých schodoch, s dlhými ozvenami odpovedajúcimi len sebe a ozvenám vzdialených výstrelov namierených na obrysy nášho hýrivého leta. Vieme v tom chodiť. Zabúdame lietať. Tak nemlč. Vykroč už zo seba , škrupina okolo teba praská. Z čela ti mizne ostrá zimná vráska. Na jar dňom i nocou prúdia dlhé prázdne vlaky, vlaky, vlaky, vlaky, vlaky, vlaky - a nechávajú nás tu takých, akí sme boli na konci ostrej zimy: so železom a kamením, so štrkom násypov, s ťažkými nákladmi naukladanými do pyramíd, s vrecami múky, superfosfátov, cementu, cukru a soli, s balíkmi mäsa, s debnami čírych tabúľ skla, s vežami fliaš, s prázdnymi cisternami, s kontajnermi, so sudmi kyselín a bieleho piva, s čiernym uhlím a bezfarebným odpadom, so skladmi dobre odvážených a uzamknutých výbušnín, s očami plnými víriacich zrniek prachu a pálčivých sadzí elektrických iskier, ktoré syčia jarným vzduchom ako had. Tak nemlč. Vykroč už zo seba, škrupina okolo teba praská. Čelo ti jasnie, neblúď už v zimných vráskach. Vieš moje meno. A ty sa voláš láska.