Dežo Ursiny

scénárista, režisér, zpěvák, skladatel, hudebník, textař, kytarista, dramaturg, tvůrce filmové hudby

Narození:
4. října 1947
Věk:
77 let
Dezider Ursiny byl slovenský hudebník, kytarista, skladatel, zpěvák, textař, tvůrce filmové hudby, dramaturg, režisér, autor a scenárista. Narodil se 4. října 1947 v Bratislavě. Svoji první kytaru dostal jako jedenáctiletý a v době svého studia...

Píseň: Stav vecí

Interpret:
Dežo Ursiny
Album:
Zelená
Na jar,
skryté v novej nočnej tráve,
potichu klíčia staré jedovaté rastliny,
jedy sa miesia v kvete,
do krivých zrkadiel sa rozlievajú naftou prefarbené
mláky, mláky, mláky, mláky, mláky, mláky -
a odrážajú nás tu takých, akí sme boli
začiatkom ostrej zimy:
s úsmevom nahryznutým,
s rukami skrytými za chrbtom,
s nerozhodným pokyvovaním hlavy,
s pohľadmi napoly prázdnymi, napoly prítomnými
a uhýbajúcimi tak ohybne a klzko, že tam, kam padnú,
mihne sa trávou milý malý had.
Syčí, keď mlčím. Nevie ísť priamo a nedokáže stáť.


Tak nemlč. Vykroč už zo seba,
škrupina okolo teba praská.
Z čela ti mizne ostrá zimná vráska.


Na jar je klietka celkom prázdna,
zmizol dravec
aj človek, ktorý ho celú zimu kŕmil
vlastnými dobrotami, svojimi driemotami,
svojou žravosťou a svojím strachom, márne maskovaným
farbou khaki, khaki, khaki, khaki, khaki, khaki.
Zmizli v sebe a zanechali nás tu takých, akí sme boli
uprostred ostrej zimy:
s vlastnými krokmi prechádzajúcimi do nekonečna
po zamknutých prázdnych komnatách, halách,
pohyblivých schodoch,
s dlhými ozvenami odpovedajúcimi len sebe
a ozvenám vzdialených výstrelov namierených na obrysy
nášho hýrivého leta.
Vieme v tom chodiť. Zabúdame lietať.


Tak nemlč. Vykroč už zo seba ,
škrupina okolo teba praská.
Z čela ti mizne ostrá zimná vráska.


Na jar dňom i nocou
prúdia dlhé prázdne vlaky,
vlaky, vlaky, vlaky, vlaky, vlaky -
a nechávajú nás tu takých, akí sme boli
na konci ostrej zimy:
so železom a kamením, so štrkom násypov,
s ťažkými nákladmi naukladanými do pyramíd,
s vrecami múky, superfosfátov, cementu, cukru a soli,
s balíkmi mäsa, s debnami čírych tabúľ skla,
s vežami fliaš, s prázdnymi cisternami, s kontajnermi,
so sudmi kyselín a bieleho piva,
s čiernym uhlím a bezfarebným odpadom,
so skladmi dobre odvážených a uzamknutých výbušnín,
s očami plnými víriacich zrniek prachu a
pálčivých sadzí elektrických iskier,
ktoré syčia jarným vzduchom ako had.


Tak nemlč. Vykroč už zo seba,
škrupina okolo teba praská.
Čelo ti jasnie, neblúď už v zimných vráskach.
Vieš moje meno.
A ty sa voláš láska.