Interpret:

Pavol Hammel

Album:

Som šťastný keď ste šťastní

Ešte mám ten lístok,
na ktorý si mi napísala
písmom takým drobučkým,
akoby si ho šepkala,
že len tí,  ktorých máme skutočne radi,
nám môžu dokázať,
že láska nie je večná.


Je to zvláštne stretnúť ťa dnes, 
keď sa neoholený prechádzam medzi starými domami,
ktoré na nás hľadia cez svoje slepé okná.


Je to zvláštne, že sa s tebou opäť rozprávam,
i keď miesto veci, ktoré bysme chceli a mali povedať,
prekĺzneme vedľa seba po mostíku zbytočných slov.


Je to zvláštne, prekročiť svoj tieň,
všetky tie rozochvené vyznania vpísané do snehu,
sladké ranné malátnosti,
akosi zadomčivo sme otupeli.


Je to zvláštne, že sa už nikdy nespýtaš
prečo a s kým,
prečo a s kým,
v záhrade spím.


Je to zvláštne, že sa už nikdy nespýtaš,
prečo a s kým,
prečo a s kým,
v záhrade spím.


Usmej sa na mňa.
Usmej sa na mňa, keď odchádzam.


Usmej sa na mňa.
Usmej sa na mňa, keď odchádzam.


Usmej sa na mňa.
Usmej sa na mňa, keď odchádzam.


Usmej sa na mňa.
Usmej sa na mňa, keď odchádzam.


Iba sťahovaví vtáci sa vracajú.
Iba stromy majú dosť času, aby mohli žiť v spomienkach.
Usmej sa na mňa, odchádzam.