Interpret:

Dežo Ursiny

Album:

Do tla

Starý muž, polonaný,
s bielymi vlasmi, v ktorých hniezdi
už len nespavosť, zábudlivosť, svetlé driemoty
a jediná takzvaná múdrosť, ktorá
mu kdesi v hlave stále hovorí: "život je
táto prašná cesta,
po ktorej polobosý
- jednou nohou v suchom šepotaní,
druhou v nemom blate -
pokojne kráčaš medzi livemi;"


pokojne kráča ľahkým, dôverným pachom levov,
nerozlišujúc už tých vonkajších
od tých, čo roky revali a ticho striehli
kdesi hlboko, kdesi hlboko, hlboko,
kdesi hlboko v ňom.


Starý muž, plný vlahy
a zrkadlenia pohárov
v mäkkej tme malej krčmy sedí
kráčajúc pri tom stále ďalej
za ohyb slnkom vyhladenej vody.
Pozná to naspamäť. Raz za týždeň
sa nenáhlivo bez zrkadla oholí.
Prašná cesta ho vedie stále ďalej -
vernejšie ako bzukot skrytej kamery,
trvácnejšia než náhrobok.
Pokojne kráča medzi levmi nahý.
A nahý kráča ďalej medzi levmi.
A nahý kráča medzi levmi ďalej.
A kráča ďalej medzi pokojnými levmi.
Pokojne kráča medzi levmi.