Dežo Ursiny
scénárista, režisér, zpěvák, skladatel, hudebník, textař, kytarista, dramaturg, tvůrce filmové hudby
- Narození:
- 4. října 1947
- Věk:
- 76 let
Upravit profil
Dezider Ursiny byl slovenský hudebník, kytarista, skladatel, zpěvák, textař, tvůrce filmové hudby, dramaturg, režisér, autor a scenárista. Narodil se 4. října 1947 v Bratislavě. Svoji první kytaru dostal jako jedenáctiletý a v době svého studia...
Píseň: Spojenie na konci mája
- Interpret:
- Dežo Ursiny
- Album:
- Ten istý tanec
Dnes, v sobotu na svitaní a takmer na konci mája Ťa zas bez slov volám bože, bez slov sa zas s tebou spájam a modlím sa ako len viem za čiusi spriaznenú dušu, za snivé semeno žiariace v bielom vzduchu za živé semeno, za číre semeno, ako nedozerná číra detská otázka. Nech prilieta na to miesto kde ostane navždy. Zo seba nech sa rodí v prudkom jarnom daždi. Nech vniká do tela zeme nežne a hlboko. Nech sa telo oplodnené premieňa na oko. Na oko, čo vychutnáva vôňu a hlas svetla. Na oko, z ktorého k nebu spiaca riasa vzlietla. Na oko, ktoré je roztvorené ako živá kniha, čo jedinou stránkou kreslí bezhraničný príval, celý šíry biely svet, ktorý je strom, čo dýcha, ktorý je strom, čo horí. Ó, môj Bože, nezrodený nehynúci, nijaký poryv vetra, nijaký hnev či pýcha nech ho neznásilní, nech ho nepokorí. A zemetrasenie, tá zimnica tela, nech ho nevyženie, nech ho nepohltí. Do tela nech vrastá pevne na závratnej bielej púti. Nech ako blesk v noci kvitne a prebúdza spiace včely a kvetmi nech vanie vánok, kým ich všetky neopelí. Nech v pálčivom svetle dáva hlbokú útechu tieňa. Nech všetky bolesti lieči prasila jeho kmeňa. Nech bez konca nežná žena sa v ňom rozprestiera. Nech pod ním usína zľahka pradávne nevinné zviera. Nech uprostred mája striasa priezračné živé plody a všetko čo nimi žije, nech sa znova rodí, zo seba nech sa zas rodí divoko a smelo. Na oko nech premieňa sa celé biele telo. Na oko, čo vychutnáva hlas a vôňu svetla. Na oko, z ktorého k nebu jarná dúha vzlietla. Na oko, ktoré sa kdesi stráca, ktorého už takmer niet. S ktorým sa rozplýva a mizne celý šíry biely svet. Dnes, v sobotu na súmraku a takmer na konci mája už po stýkrát volám Boha, voláme ho bez slov dvaja – tvoja duša a ja – a prosíme ako vieme za náš ešte spiaci dar, za klíčivé semeno, čo preteká bielym telom nebeských aj morských hlbín, riečišťom horúcej krvi, za večnosť aj všetok čas. Nech tušíme, čo tlie v nás. Nech uzrieme, čo bdie v nás. Nech sme tým, čo už zrie v nás a ticho ako plameň v krbe praská.
Ten istý tanec (1992)
1. Cestou na poštu pre balíček kníh
7. Spojenie počas ľahkého jarného pôstu
17. Spojenie na konci mája