Dežo Ursiny
scénárista, režisér, zpěvák, skladatel, hudebník, textař, kytarista, dramaturg, tvůrce filmové hudby
- Narození:
- 4. října 1947
- Věk:
- 76 let
Upravit profil
Dezider Ursiny byl slovenský hudebník, kytarista, skladatel, zpěvák, textař, tvůrce filmové hudby, dramaturg, režisér, autor a scenárista. Narodil se 4. října 1947 v Bratislavě. Svoji první kytaru dostal jako jedenáctiletý a v době svého studia...
Píseň: Zvláštna škola
- Interpret:
- Dežo Ursiny
- Album:
- Ten istý tanec
Kdesi dolu v hmle si len tak mlčky tečie mútny Dunaj. Zvon odbíja polčas zimy. Poludnie. Dnes. Na škrípucej bráne nápis: „Pozor Zlý Pes.“ Za škrípucou bránou divá záhrada. Spleť kľukatých cestičiek, vysypaných pieskom. Akási škola! Stará pani učiteľka s voľne povievajúcimi ušami a krikľavými vlasmi učí jasne vyslovovať. Intonovať. Opakovať. A ešte raz opakovať. Mlčanlivý riaditeľ – hneď tu, hneď zas celkom inde – ticho počúvať. Jedinou slepou zbraňou hromadného ničenia – stračou hlavou na husacej nôžke – učí rinčať školníčka. Fúzatý a holohlavý telocvikár učí tance na ľade s povinnými figúrami – šplh, plazenie, stoj na hlave – a nenútenú kŕčovitosť exhibičných jázd. Spiaci školník učí snívať, že sa škola ako dúha rýchlo rozplýva. Zvláštna škola. Clowni Filip, Viera, Zita učia všetkému sa čudovať a maľovať si pred zrkadlom stále inú, trochu známu, trochu cudziu tvár. Milan učí, ako byť všade prvý, ako sa pri drine zľahka usmievať. Ako sa kráľovsky najesť. Ako mať – aj keď som sýty – hlad. Ani nevie, prečo učí súdiť seba podľa druhých a prečo to všetko kreslí ostro čisto čínskym perom. Strhnutý živým prúdom učí stavať hať. Hĺbavý snajper Marián učí absolútne presne cieliť, nič netrafiť, nič nezískať. Oskár na svojich večných prašných cestách na slnku aj pod slnkom sa zo všetkého v duchu nahlas smiať. Zvláštna škola. Previnilá Eva spolu s Vladom učí slepo veriť. Leo, Peter, Fedor, Blanka, Rudo, Anka zaťať sa a vydržať. Pritlačiť – a vydržať. Popustiť. A uvoľniť sa. Vydržať. A vydržať. Jasnozrivý slepý starec učí čítať knihu. Znovu čítať. Čítať – nečítať. Tesár Jozef stvoriť dom. Potom ho prestavať. Mária túžiť a čakať. Alta konať – nekonať. Zvláštna škola. Včielka Lucka učí svižne pozbierať peľ, stíchnuť v úli. Medovo si vymýšľať. Kocúr Ičo aj s háremom lapiť myš a pohrať sa s ňou. Napokon sa oblízať. Psy a suky poslúchať. Schúlený križiak Dušan učí pliesť s Ariadinej nite sieť pre zvedavého Thésea. Zvrásnený jašter Ľubo rozbiť v babylonskej lotérii bank a žmurknúť vždy presne na nov mesiaca. Slimák Ivan s jasným okom pod naježeným obočím na vystrčenom tvrdom rožku blýskať sa a bleskurýchlo stáť. Kamzík Ivan učí voľný pád. Nový mesiac, všetka tráva, všetky stromy, všetky deti jasavo a bolestivo rásť. Priznané aj nepriznané vrany krákať, splývať s nocou a všetko si bdelo nevšímať. Precitnutý školák vnímať, že sa škola ako dúha rýchlo rozplýva. Zvláštna škola. Piaty cez deviateho rozprávajú bez slov. Ja to všetko skúšam bez slov zaspievať. Bláznivá jednotriedka. V nej jediný žiak. Som väčšinou nepozorný, vrtiaci sa nemotorný vták. Ty ma však stále ďalej trpezlivo učíš mocne dýchať ostrý číry riečny vzduch a počúvať tep vlastnej krvi. Vo sne bdieť a v slnku spať. S každým nádychom sa rodiť. S výdychom zomierať. Mať celý ten bordel rád. Zvláštna škola. Zvon odbíja polčas zimy. Poludnie. Dnes. V roztvorenej bráne sedí s holým zadkom na nočníku môj súkromný des. Tlačí a sľubuje mi: „Už aj!“ Kdesi dolu v hmle sa len tak mlčky valí mútny Dunaj.