Interpret:

Dežo Ursiny

Album:

Ten istý tanec

Už si si zase spomenula, že zabúdaš?
Zase sa dnes cítiš akási osamelá?
Treba ti každú vec dva-trikrát povedať, lebo si nahluchlá?
Práve ti uletela jediná zlatá včela?
Bude ti určite stačiť
pomalá skleróza
a nežne šedý zákal
a krivá chrbtica na to,
aby si nevidela,
aby si necítila,
aby si ničím nehýbala?
A čo ten ako blesk jasný pád z mosta do prosta,
pád zo sna do prázdna,
keď si si odbehla nakúpiť a mňa si nechala iba tak pobiehať,
až som sa ti stratil a neodvetil,
keď si ma volala bez konca dusená prízračnou nemou hlinou
v zosuvoch pôdy,
keď som sa odmlčal,
keď som spal?
Bojíš sa zimy?
Nie si dosť krásna?
Bojíš sa vetra?
Máš závrat z prázdna?
Bojíš sa bdieť aj spať?
Si málo milovaná, duša moja?
Predstavuješ si to všetko trochu inak?
Nevieš už, či si potrebná,
nechceš sa vnucovať,
nemáš čo vziať či dať,
zunovalo sa ti rásť,
neoplatí sa ti už umývať,
je moja rakovina tvoja vina?


A či to všetko z hladného rozmaru prvého jarného slnka
na mňa len hráš?
A nezabudla si na to, že zabúdaš?
Naozaj ťa dnes strašne bolí hlava?
Vieš ty čo, keď ťa tak počúvam,
mám jeden nápad:
Zahoď tú samým nešťastím vypchatú lenivú dutinu do kúta.
Spojenie stále ďalej trvá.
A skutočne si stále pamätáš, že zabúdaš? Ó, ak je tak –
slávnostne sľubujem: Budem sa s tebou od postu do postu
zľahka a bezhlavo zhovárať o istom
tajnom smelom pláne.
To som ti práve dnes chcel jasne povedať.
Tak to už nevešaj.
Už to viac nevešaj.
Si v tom posledná aj prvá.