Dežo Ursiny

scénárista, režisér, zpěvák, skladatel, hudebník, textař, kytarista, dramaturg, tvůrce filmové hudby

Narození:
4. října 1947
Věk:
76 let
Dezider Ursiny byl slovenský hudebník, kytarista, skladatel, zpěvák, textař, tvůrce filmové hudby, dramaturg, režisér, autor a scenárista. Narodil se 4. října 1947 v Bratislavě. Svoji první kytaru dostal jako jedenáctiletý a v době svého studia...

Píseň: Spojenie uprostred týždňa

Interpret:
Dežo Ursiny
Album:
Ten istý tanec
Na výlete v Antarktíde
v stredu kdesi blízko pólu brzdím,
hádžem bielu čiapku na ľad v ostrom slnku.
Číry vzduch zvoní živo ako clivá tenká struna.
Blízky a nečakaný, striehnuci, modrooký,
chvie sa v ňom tvoj ladne plachý hlas.
Počuješ ma? Ako sa máš?
Spojili nás.
Tak ako vždy vo sne
odrazím sa mäkko zo dna dobrej mysle,
v jedinú pravú chvíľu nezaváham, predĺžim skok v let.
Predo mnou stále ďalej iskrí
rozostupujúci sa vytúžený jasnomodrý breh.
Rýchlo letím. Šepocú mi ľahké svaly,
že breh je už vo mne, že breh je tiež sen, čo snívam.
Je to jasné ako slnko.
Kam som len dal oči, prečo som to odjakživa nevidel?
Ako moja biela hlava v čerstvom snehu je to jasné.
Nemám oči. A breh nie je. Nie je, mama. Tak ako ty nie si –
zo šumiacich sypkých zrniek času s vodou umiesená,
premenlivá, modrooká, zabitá a pominutá.
A je to tu ako vždy vo sne.


Chcem sa náhle s tebou hrať.
Predo mnou sa stále ďalej rozostupuje a kamsi mizne
tvoje bledá modrooká tvár.
Rýchlo plávam proti prúdu až po dávnu rozprávočku z nedeľného rádia,
až po tvoju teplú rannú posteľ s prudkou vôňou noci.
Hľadám všade. Volám. Niet ťa. Kdesi sa stratila?
Už sa na to nepamätám.
Piesočný prúd ticho šumí. Všade vo mne biela tma.
Žiarivá tma bez teba. Nie si viac skutočná.
Len piesočný prúd sa sám ticho valí ďalej
a ani on si už nespomína, komu si sa stratila.
Nedá sa už s tebou hrať. Si stratená, modrooká.
Keď tu nie si, teda aspoň ukáž ako blesk jasným prstom
kto a kde som ja.


Na výlete v Antarktíde
v stredu kráčam ďalej k pólu.
Každým novým krokom stieram ostré slnko z ľadu.
Polárny vzduch zvoní divo ako tep horúcej krvi.
Striehnuci, premenlivý, neodvratný,
blízky a nečakaný ako strach z pádu,
jasným prstom mieri na mňa modrooký život.
Tak ako vždy vo sne.